štvrtok 10. januára 2019

Domáca zakáľačka

Zakáľačkové pokrmy sú obľúbenou pochúťkou a už pri myšlienke na tieto jedlá sa mnohým z nás zbiehajú slinky. Pripomeňme si niektoré zdravotné zásady, aby sme ochranou potravín chránili svoje zdravie. V prvom rade ide o osoby, ktoré nám pri zakáľačke pomáhajú. Samozrejme musia mať čisté pracovné oblečenie a musia byť zdravé, aby neohrozili konzumentov zakáľačkových dobrôt. Zdrojom nákazy môže byť chorý človek a choré zviera, ale aj zdravý človek, ktorý je nosičom choroboplodných zárodkov. Dôležitým činiteľom pri zakáľačke je vody. Potrebujeme ju v hojnom množstve ako pri manipulácii s potravinami, tak aj pri umývaní riadu a náčinia. Aby sme zabránili alebo predišli ochorenia používame zásadne vodu zdravotne bezchybnú. Suroviny spracovávame v hygienicky bezchybnom prostredí. Z miestnosti odstránime nepotrebný inventár, aby nám nezavadzal pri práci. Aj riad a náčinie si vopred starostlivo pripravíme a dobre poumývame. Chránime ho pred stykom s domácimi zvieratami alebo hlodavcami. Poživatiny uskladňujeme na policiach, nikdy ich nekladieme na dlážku. Zakáľačkové pokrmy sú svojím zložením ťažko stráviteľné, teda nie sú vhodné pre ľudí odkázaných na diétnu stravu. Domáca zakáľačka je príležitosťou na neželateľné priberanie na váhe, ale môže zaviniť i rôzne žalúdočné či žlčníkové ťažkosti. Dávame si preto pozor, aby sa i na nás nevzťahovalo ľudové príslovie „Hody, hody narobili škody“. Sortiment zakáľačkových jedál je rozmanitý a závisí od krajových zvyklostí. Zakáľačkových jedál je rozmanitý a závisí od krajových zvyklostí. Zakáľačkové polievky (obar) pripravujeme s krvou, bez krvi, alebo ako bielu polievku so smotanou. Niekedy pripravujú obar zvaný „kotlovina“. Sú to varené časti vnútorností (pečeň, slezina, srdce), ďalej hlava, jazyk a podhrdlina. K týmto poživatinám podávame strúhaný chren. V niektorých krajoch sa podáva tzv. zakáľačková pečienka – divočina, zakáľačková kapusta, domáca paštéta, žobrácka kaša z varených krúp, huspenina, tlačenka biela a červená, huspeninová a bez huspeniny. Jaternice bývajú ryžové, žemľové, krúpové, zo pšena alebo len zo zakáľačkových surovín. Krvavničky, si pripravujú z uvedených surovín a niekde aj z krupice. Škvarky patria medzi poživatiny, bez ktorých sa zakáľačka nezaobíde. Klobásy pripravujeme z hrubo nakrájaného mäsa alebo z mäsa jemne zomletého, podľa chuťových zvyklostí je možných viacero druhov klobás: s paprikou, cesnakom, korením a vínom. Niekde primiešavajú do klobás divinu, baraninu alebo hovädzie mäso. V takom prípade dávame dve tretiny bravčového a jednu tretinu iného mäsa., konzervovať môžeme prakticky zo zakáľačky všetko. Okrem mäsa sú klobásky, krvavničky a tlačenka, ktorú konzervujeme tak, že ju vložíme do čistých plechoviek alebo mäsoviek. Plníme ich do ¾ objemu a sterilizujeme 1,5 až 2 hodiny. Aj kusové, porcované – surové alebo údené – mäso môžeme plniť do fliaš a sterilizovať 1,5 až 2 hodiny. Z domácich zakáľačiek sa zvyčajne údi nielen mäso, ale aj tlačenka. Tieto poživatiny musia byť dobre a správne vyúdené. Tu máme na zreteli dôvody preventívne, aby sme nielen zabránili ochoreniu, ale získali organoleptické vlastnosti výrobku. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára